Neopísateľná Srí Lanka. Okruh po úchvatnej krajine.

Neopísateľná Srí Lanka. Okruh po úchvatnej krajine.

Srí Lanka je ostrov jazier, slonov, jaguárov, surferov, pláží, čajových plantáží, vodopádov, safari, vlakov, vyzdobených autobusov, tuk tukov, stratených civilizácií, ayurvédy, džungle, zvierat, zvykov, nedávnej histórie.

V Colombe si treba dopriať trochu luxusu

Do Colomba som letela z Thajska, skoro som kvôli snaživému úradníkovi nestihla let. Naštiastie v Ázii sa dejú často zázraky, takže nakoniec som odletela. Colombo je hlavné mesto a má svoju históriu. Ale vidno, že chcú z neho spraviť poriadne veľkomesto. Rozostavaná je celá štvrť mrakodrapov.

Srí Lanka

V jednom z nich som aj bývala. Perfektné. Bol to naozaj veľký kolos zložený z troch asi 40 poschodových vežiakov. Na piatom pochodí bol obchodík s potravinami. Ale na šiestom, tam bolo…kúpalisko! Áno, komplex bazénov iba pre obyvateľov toho bloku. Chodila som si tam zaplávať ráno aj večer. Keď cestujete dlhšie po Ázii, kde na takýcho luxus často nenarazíte, tak si ho potom viete lepšie užiť.

Dlhá cesta srílanským vlakom

Ale jedného dňa bolo na čase opustiť luxus v Colombe a vydať sa spoznávať krajinu. Moja ďalšia zastávka mala byť Polonnaruwa severovýchodným smerom. Keď som skúmala možnosti na mietnej stanici, zistila som, že vlak ide priamo tam, ani nemusím prestupovať. Paráda. Síce som ešte nevedela čo čakať, lebo som videla indické vlaky v telke. Že čo to bude za divočina. Ponúkli mi lístkok do first class, tak som si ho kúpila. Nebol drahý a myslela som, že to bude bezpečnejšie aj pohodlnejšie.

V deň odchodu som sa včas dostavila na stanicu. Nevedela som, či aj vlak dorazí. Predsalen počúvate všelijaké fámy o hodinách meškania ázijských vlakov. Ale  vlak tam bol presne. A na peróne sa začal tvoriť hlúčik turistov. Potešila som sa, nebudem sama medzi neznámymi.

Hneď sa aj ukázala aká je pointa first class. Boli to vlastne úplne normálne vagóny, žiaden luxus. Ale neboli preplnené a sedeli tam skoro výhradne turisti. Iba pár miestnych.

Cesta trvala celý deň cez pol Srí Lanky. A dalo sa to napriek tropickým teplotám a vďaka otvoreným oknám, cez ktoré prefukovalo, prežiť. Po vlaku stále chodili predajci jedla. Nastúpili na jednej zastávke, vystúpili na nejakej ďalšej. Jedlo síce nespĺňalo žiadne hygienické normy, ako je to v Ázii zvykom. Balilo sa do novín. Ale chutilo dobre.

Polonnaruwa a jej história

Polonnaruwa je turistická oblasť. Vďačí za to ruinám starovekého mesta, ktoré bolo centrom jedného z kraľovstiev na Srí Lanke.

A tiež národným parkom, ktorých je okolo niekoľko.

Bola som ubytovaná v hoteli pri jazere. Rezort mal bazén a pekné izby. Čo viac si priať. Bol ďalej od mesta, čo mi vlastne vyhovovalo. Najúžšnejšie na tomto ubytovaní bol práve fakt, že bol postavený na brehu jazera. Na jeho druhej strane bola rezervácia plná slonov. Sloni zvykli chodiť až k nášmu hotelu, keď sa chodili do jazera kúpať.

Vlastne celá oblasť, ktorá patrila hotelu bola obohnaná drôtmi pod prúdom. Keď som sa prvý deň pýtala, prečo tam je ten drôt. Dostala som odpoveď, že veď aby sloni nechodili až hosťom do izby. V období, keď som tam ja bola ubytovaná, ale žiaden slon neprišiel. Bolo tesne po období dažďov a voda bola príliš vysoko.

Hotel Pharo, ktorého som fotila tento obrázok, si možete pozrieť alebo zabookovat TU >>>

Zamestnanci boli takí zlatí, že zorganizovali miestnych rybárov, ktorí kotvili hneď za hotelom, aby nás zobrali na druhú stranu jazera, z ktorej sloni prichádzajú. Bolo to úžasné. Rybári sa fakt snažili slonov nájsť. Zachádzali s nami do skrytých zátok. Asi dve hodiny ručne veslovali. Ale bolo priskoro. Sloni nikde. Zato sme videli milión vtákov a západ slnka.

Minneriya safari konečne sloni!

Keď nejdú sloni k nám, prihlásila som sa na safari výlet do Minniariya národného parku, kam sa špeciálne kvôli slonom chodí. Wow a naozaj tam boli. Bolo to silné, vidieť stáda slonov, ako sa pasú pri jazere.

Ako sme sa vracali naším safari autom späť do hotela, ešte sme narazili na nejakých slonov po ceste. Boli tam dopravné značky, že pozor slon na vozovke. Ale som si myslela, že to je súčasť kampane pre turistov, nech sa cítia ako v sloňom raji. Lenže večer sa tieto zvieratá naozaj pohybujú po krajine a hľadajú vodu a potravu. A keď im stojí v ceste cesta, zastavia premávku. Zápcha kvoli slonom. Neuveriteľné : )

Sigiriya alebo bezprízorná skalná  hora

Je UNESCO monument. Ide o obrovskú dvesto metrov vysokú skalu na úplnej rovine. V preklade znamená jej názov Levia Skala, pretože celá hora má tvar leva. Na vrchole tejto skaly stával palác dávneho kráľa, ktorý panoval tejto časti Srí Lanky.

Stúpa sa k nemu po železných schodoch, ktoré tam vystavali kvôli dostupnosti. Nevedie tam žiadna prirodzená cesta. Hore na skale je rovinka, náhorná plošina, kde vidno už len základy toho, čo bývalo palácom. A je odtiaľ úchvatný pohľad na krajinu okolo.

Pinnawala – dedina so sloním sirotincom

Je jasné, že Srí Lanka je zemou slonov, tak ako Slovensko je zemou oviec. Ďalším miestom, kde na nich narazíte je Pinawala.

Aarya hotel blízko Pinnawala, kde som bola ubytovaná >>>

Je tam známy “sloní sirotinec”. Nebola som dnu. Mám zvláštny vzťah k takýmto strediskám so zvieratami. O tomto sirotinci sa píše, že sa o zvieratá dobre stará a majú voľný výbeh. Aj tak som sa rozhodla tam neísť. Ale čo som si nenechala ujsť bola slonia kúpačka.

Každý deň v určitý čas vyjdú všetki sloni na cestu cez celú dedinu na kúpanie k rieke. Je to známy a očakávaný akt. Zíde sa tam veľa turistov. Slonie safari v národnom parku bolo super. Ale tam sú divokí sloni a nepustia vás k sebe tak bezprostredne blízko. Keď sa im zdá, že ste príliš blízko a ste tam príliš dlho, tak to dajú najavo útočným spávaním.

Títo sloni so sirotinca sú na ľudí zvyknutí. Keď idú cez dedinu, tak ľudia stoja pri ceste a môžu sa ich dotknúť. A sami sloni sú zvedaví. Som nevedela, či sa mám báť alebo tešiť, keď sa ma veľký slon chcel dotknúť chobotom. Nebola tam žiadna ohrada, ani prekážka, boli sme blízko pri sebe. Človek sa cíti neistý, keď sa stretne s prírodou. A je to úžasný pocit. Oveľa krajší ako istota. : )

Ramboda medzi čajovníkmi nad spektakulárnym údolím

Je malá dedinka nad úlodím s vodopádom, obklopená čajovníkovými plantážami. Vzduch tam krásne čajovníkovo voní, keď sa prechádzate po okolí. Môžete sa ísť pozrieť aj do jednej z mnohých fabrík na sušenie a spracovanie miestneho čaju.

Takýto bol moj výhľad z okna:

Hotel Yoho Thuruliya Loudge v Rambode, kde som bola ubytovaná. Viac TU >>>

Nuwara Eliya je blízke mestečko, koré si zachovalo svoj anglický kolorit ešte z čias kolonizácie. Naozaj má neázijskú architektúru. Je tu anglický park a dostihový okruh.

Busom šesť hodín k oceánu

Čakala ma cesta na juh k oceánu. Šesť nekonečných hodín vo vyfintenom srílanskomm buse. Prechádzali sme aj cez mestá Ella a Kandy, ktoré sú turistami obľúbené. A zdá sa, že sa tam oplatí ísť, ich okolie bolo naozaj nádherné. Ale ja som už mala naplánované pobrežie a pláže.

Pýtate sa, čo môže človek očakávať od takejto cesty cez pol Srí Lanky? To práve nikdy nevie : )) Vodič a jeho asistent púšťali pre potešenie cestujúcich v televízori nad volantom koncert zjavne veľmi populárneho miestneho speváka.

Neviem, či ste už niekedy počuli srílanskú produkciu. Toto boli veľmi, preveľmi až lepkavo srdcervúce piesne. Šesť hodín nonstop. Melódie, ktoré vás nechcú nechať chladnými, aj keď by sa nemuseli toľko snažiť, veď vonku je 40°C. Proste bola to veľká psychoterapeutická šesť hodinová jazda, plná sĺz a katarzií, keď som si pospomínala všetky citlivé a nezvládnuté obdobia môjho života. Dúfala som, že vedľa sediaci nevidí pohnutia mojej duše. Radšej som si dala slnečné okuliare. Na stanici v Matarame som vystúpila ako emocionálne úplne očistená bytosť. Bolo to náročné : ))

Mataram

Mataram je prímorské mesto. V okolí sú mnohé pláže a strediská. Chodí sa sem užívať si teplo, oceán, pláže, surf, pozorovať veľryby a delfíny, ochutnávať miestne špeciality. A presne to som robila.

 

Na konci pobytu ma čakala ešte cesta vlakom napsäť do Colomba. Prvú triedu tentokrát nemali. Navyše sa čudovali, že chcem lístok deň vopred. Tak ďaleko oni neplánujú. Táto cesta nebola až taká romantická, vlak bol preplnený a ani som nesedela pri okienku.

Skoro celú cestu sme išli popri pobreží. A to štýlom že naozaj pár metrov od pláže. Vlastne keď bola vtedy dávnejšie tá tsunami na Srí Lanke, jeden vlak takto zachytila. Videli sme miestnych, ktorí bývajú v “slamených” domoch hneď pri pláži. A videli sme aj plážové rezorty pre turistov. Jednoducho svet je rôznorodý.

Miestami bola tá príroda a krjina vonku naozaj úchvatná. Taká Srí Lanka naozaj je. Hlavne podvečer, keď je pekné svetlo. Navyše keď je pred alebo po búrke a spolu s mrakmi vytvára zvlálštne kompozície, ako z inej planéty. Žiadne fotky sa mi ale z tohto prírodného divadla nepodarilo spraviť. Pani pri mne zavadzala vo výhľade.

Chcela mi tým asi naznačiť, že moja zlatá, budeš sa ty musieť sem k nám na Srí Lanku ešte vrátiť a nafotiť si to potom : ) A ja si hovorím: “Dobre, neni probém, kedykoľvek. ; )

Aktuálne dostupné ubytovanie na Srí Lanke:

Booking.com

Blog o mojich cestách som začala písať, lebo som mala myseľ preplnenú zážitkami a miestami. Tá energia mi v hlave stagnovala a hrozil výbuch : ) Veľa ľudí cestuje, letenky sú stále lacnejšie. Môj blog má inšpirovať tých, ktorí hľadajú nové destinácie a výhodné ceny leteniek, ubytovania a iných služieb. A povzbudiť tých, ktorí zatiaľ nevedia, že radi cestujú : )

Ak máte otázky, pokojne mi napíšte do správy a odpoviem.

Beata Šajbidorová